Viac
Pridajte sa na Facebooku
Finančná podpora

Aj malým príspevkom nám pomáhate prinášať pacientom zrozumiteľné a aktuálne informácie a presadzovať práva pacientov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Anémia a neutropénia

Anémia (málokrvnosť) je chorobný stav, pri ktorom sú tkanivá v organizme nedostatočne okysličené. Zapríčiňuje ju nedostatok hemoglobínu – červeného krvného farbiva, na ktoré sa naviaže kyslík, a tak sa dostáva do tkanív. Ak je hemoglobínu málo, organizmus nie je dostatočne okysličený. Anémiu alebo anemický syndróm môžeme definovať ako  chorobný (patologický) stav charakterizovaný znížením hodnoty hemoglobínu pod fyziologickú hranicu pre daný vek a pohlavie.

Normálne (fyziologické) hodnoty hemoglobínu (Hb)

Deti vo veku 6 mesiacov – 6 rokov

110 g/l

Deti vo veku 6 – 14 rokov

120 g/l

Muži

130 g/l

Ženy

120 g/l

Ženy v tehotenstve

110 g/l

 

Rozdiel fyziologických hodnôt hemoglobínu ženy a muža je spôsobený vplyvom mužských pohlavných hormónov androgénov na tvorbu červených krvných buniek (červených krviniek alebo erytrocytov).

Fyziologické hodnoty krvného obrazu

Parameter

Jednotka

Muži

Ženy

Hb (hemoglobín)

g/l

130 -176

120 - 160

Ery (erytrocyty)

.1012 l

4,0 – 5,9

3,8 – 5,4

Ht (hematokrit)

---------

0,39 – 0,51

0,35 – 0,46

MCV (stredný objem erytrocytu)

fl

84 - 96

84 - 96

MCH (stredný obsah Hb v erytrocyte)

pg

28 - 34

28 - 34

MCHC (priemerná koncentrácia Hb v erytrocyte)

g/l

320 - 370

320 - 370

RDW (šírka distribúcie erytrocytov)

%

10,0 – 15,2

10,0 – 15,2

Rtc (retikulocyty – mladé červené krvinky)

%

0,5 – 2,5

0,5 – 2,5

Leu (leukocyty)

.109 l

4 - 10

4 - 10

Tr (trombocyty)

.109 l

150 – 350

150 – 350

 

Anemický syndróm môže trvať krátko alebo dlhšiu dobu. Anémie majú rozličné stupne, od miernej, cez strednú až po ťažkú. O miernom anemickom syndróme hovoríme pri poklese hemoglobínu pod 100 g/l. Ak sú hodnoty hemoglobínu v rozmedzí 80 - 100 g/l, anémia je stredne ťažká, pri poklese pod 80 g/l je anémia ťažká.

Závažnosť anémie závisí od jej stupňa, rýchlosti vzniku, ako aj od veku pacienta. Mladší pacienti zvyčajne znášajú anémiu ľahšie ako starší, ktorí sú pri anémii ohrození vystupňovaním srdcovej ischémie až zlyhaním srdca.

Symptómy anémie

Symptómy anémie sú spôsobené nedostatočným okysličením tkanív. Vo väčšine prípadov korelujú s hodnotami hemoglobínu a hematokritu, t.j. čím nižšie sú hladiny hemoglobínu a hematokritu, tým výraznejšie sú prejavy anémie. Hematokrit je pomer medzi bunkovou časťou krvi (predovšetkým červenými krvinkami) a objemom celej krvi. Nízke hodnoty hematokritu ukazujú na nedostatok červených krviniek.

Prejavy anémie sú jednak subjektívne (pociťované pacientom) - malátnosť, slabosť, únavnosť, znížená pracovná výkonnosť, búšenie srdca, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, hučanie v ušiach, zvýšená citlivosť na chlad, nechutenstvo a jednak objektívne (objektívne pozorovateľné) - bledosť kože a slizníc (pri poklese hemoglobínu pod 90 g/l). Špecifické klinické príznaky sú charakteristické pre určitý druh anémie, napr. žltačka pri hemolytických anémiách.

V počiatočných štádiách môže byť anémia natoľko mierna, že si ju pacient nemusí všimnúť. Symptómy sa však postupne stávajú výraznejšími. Intenzita symptómov závisí aj od rýchlosti vzniku anémie, od možnosti uplatnenia tzv. kompenzačných mechanizmov, ktoré umožňujú organizmu adaptovať sa na nižšie hodnoty hemoglobínu, napr. presunom krvi z tkanív a orgánov alebo znížením minútového výdaja.

K anémii dochádza vo väčšine prípadov vtedy, keď v krvi nie je dostatočné množstvo červených krviniek. Dôvody môžu byť v zásade tri:

  • organizmus pacienta nevytvára dostatok červených krviniek,
  • pacient kvôli krvácaniu prišiel o červené krvinky rýchlejšie, než mohli byť nahradené,
  • organizmus pacienta ničí červené krvinky.

Existujú však aj anémie, pri ktorých je počet červených krviniek v norme, no napriek tomu nie je organizmus dostatočne okysličený.

Príčiny a druhy anémie

Poznáme mnoho druhov anémie, každá z nich má svoju príčinu. Anémia nemusí byť vždy zapríčinená primárnou poruchou krvotvorby alebo krviniek, ale je pomerne častým a dôležitým príznakom rôznych iných chorobných stavov. Pred začiatkom každej cielenej liečby je nevyhnutné zistiť, čo je príčinou anemického stavu.

Rozlišovať anémie môžeme podľa niekoľkých kľúčov. Pre laboratórnu diagnostiku sa používa morfologické delenie podľa tvaru a veľkosti červenej krvinky na normocytové, mikrocytové a makrocytové.

Pre diagnózu a rozhodnutie o liečbe má však väčší význam delenie anémií podľa príčiny ich vzniku. Z tohto hľadiska rozoznávame anémie zo zvýšenej straty krvi a anémie vznikajúce ako dôsledok rozličných porúch pri tvorbe červených krviniek.

Anémie ako následok zvýšenej straty krvi

Medzi anémie zo zvýšenej straty krvi zaraďujeme anémie po náhlej strate krvi (akútne posthemoragické anémie) a anémie z chronickej straty krvi.

V tele dospelého človeka pripadá na každý kilogram hmotnosti asi 70 – 75 ml krvi. Napríklad osoba vážiaca 80 kg má zhruba 6,16 l krvi. K akútnej, náhlej strate väčšieho množstva krvi môže dôjsť aj pri úraze, mimomaternicovom tehotenstve, perforácii vredu žalúdka a dvanástnika, pažerákových varixoch, ruptúre veľkých ciev. Náhla strata do 30 – 40 % krvi ohrozuje život, pri ešte väčších stratách hrozí smrť v dôsledku vykrvácania. Vtedy je nevyhnutná okamžitá liečba – zastavenie zdroja krvácania, podanie plazmatických prípravkov a transfúzia koncentrátov červených krviniek.

Pri chronickom krvácaní, t.j. dlhodobých menších stratách krvi, vzniká nedostatok potrebných krvotvorných látok, najmä železa. Telo sa však môže týmto stratám do istej miery prispôsobiť, dokonca až tak, že pacient začne pociťovať symptómy až pri znížení hodnôt krvného obrazu pod 50 % normy. Príčinou chronickej straty krvi môže byť napríklad karcinóm tráviaceho traktu, hemoroidy, pažerákové varixy, vredová choroba žalúdka a dvanástnika.

Hemolytické anémie

Hemolytické anémie vznikajú v dôsledku nadmerného a predčasného zániku červených krviniek. Hemolýza znamená porušenie bunkovej membrány červených krviniek, čím dôjde k ich zániku. Hemoglobín, ktorý sa uvoľní z červenej krvinky, sa mení na žlté farbivo bilirubín. Typickým prejavom hemolytickej anémie je preto nažlté sfarbenie kože a očných bielok, žltačka, ale aj zväčšenie sleziny, keďže práve v nej sa červené krvinky likvidujú.

Hemolytická anémia je buď vrodená alebo získaná. V prípade vrodenej ide o vnútornú poruchu zloženia a funkcie červenej krvinky, získaná vzniká z vonkajších príčin. Najčastejšou vonkajšou príčinou hemolytických anémií sú autoimunitné procesy, pri ktorých imunitný systém organizmu napáda vlastné červené krvinky. Hemolytická anémia však môže vzniknúť aj ako dôsledok užívania niektorých liekov, napríklad penicilínu, ibuprofenu alebo interferónu alfa.

Jana, pacientka s hemolytickou anémiou: Zhruba pred desiatimi rokmi som náhle ožltla, mala som teplotu, boleli ma kosti a kĺby, bola som slabá, vyčerpaná. Obvodný lekár ma poslal na infektologickú ambulanciu s podozrením na žltačku. Tá sa nepotvrdila, no potvrdili sa veľmi nízke hodnoty hemoglobínu 75 gramov, vysoký bilirubín. Poslali ma na hematológiu, kde mi zistili hemolytickú anémiu. Prijali ma do nemocnice a dávali mi kortikosteroidy v injekciách. Po prepustení som užívala kortikosteroidy v tabletkách a kyselinu listovú. Dávka kortikosteroidov sa postupne znižovala, po asi pol roku som ich prestala užívať a teraz užívam iba kyselinu listovú, jednu tabletku denne. Liečba bola dosť nepríjemná, celá som opuchla a naliala sa, bola som veľmi nervózna, na druhej strane aj to bolo lepšie ako tá strašná únava predtým. Na kontrolu chodím tak raz za dva mesiace, som v pohode, akurát si mám dávať pozor a ísť hneď k lekárovi, keby som mala vysokú teplotu alebo ožltla.

Sideropenická anémia – nedostatok železa

Sideropenická anémia vzniká z nedostatku železa. V organizme dospelého človeka sa nachádza 3,5 – 5 g železa, ktoré je potrebné na tvorbu hemoglobínu v kostnej dreni. Za normálnych okolností sú straty železa z organizmu pomerne malé - okolo 1 mg denne, takže bilancia pri dostatočnom príjme a vstrebávaní je vyrovnaná – obsah železa v potrave je 10 – 15 mg, z toho sa vstrebáva zhruba 10 %.

Fyziologicky zvýšené straty sú prítomné u žien v čase menštruácie, zvýšená spotreba železa je počas tehotenstva. Organizmus aj tieto primerane vyššie straty či nároky dokáže kompenzovať zvýšením vstrebávania železa až na 30 %.

Nedostatok železa – sideropénia, je širší pojem ako sideropenická anémia, t. j. nie každý, kto trpí nedostatkom železa má aj anemický syndróm. Príčinou tohto typu anémie býva veľká strata krvi (napríklad pri vredoch, rakovine, polypoch v tráviacej sústave), nedostatočný príjem železa (napríklad pri vegetariánstve, vegánstve) alebo zvýšená spotreba železa v organizme (tehotenstvo, rast). Vo vyspelých krajinách je sideropenická anémia najčastejšou formou anémie, postihuje približne 5 % mužov a 15 – 20 % žien.

Typickými sprievodnými znakmi sideropenickej anémie sú bolestivé ústne kútiky, pálenie jazyka, sucho v ústach, lámavosť a miskovité ryhy na nechtoch, lámavé a suché vlasy, ťažkosti pri prehĺtaní.

Talasémia

Talasémia vzniká v dôsledku poruchy tvorby (syntézy) globínu. Globín je bielkovina, ktorá je súčasťou hemoglobínu. Talasémie vznikajú poruchou syntézy α- alebo β-globínového reťazca, podľa čoho sa rozdeľujú na α-talasémie a β-talasémie. Ide o vrodené a dedičné ochorenie.

Martina:Moja mama mala talasémiu, preto sme boli so sestrou ako deti vyšetrené, či ju nemáme tiež. Mne ju potvrdili, ale sestre nie. Vtedy som nepociťovala žiadne príznaky. Až v puberte sa už príznaky objavili, pamätám si, že som bývala strašne unavená. Dávali mi injekcie vitamínu B12 raz do týždňa, lebo som nemohla dostávať železo. Potom som si na to nejako zvykla a liečbu som nepotrebovala. Viac sledovaná som bola pri každom tehotenstve, mala som hemoglobín okolo 110, bola som veľmi slabá, stále sa mi chcelo iba spať, ale to mohlo byť aj tehotenstvom. Teraz sa cítim celkom dobre, pravidelne chodím na hematológiu a inak nemám nijaké ťažkosti.

Anémie z poruchy syntézy DNA

Pri tomto type anémie dochádza k prestavbe kostnej drene. Najčastejšou príčinou tohto stavu je nedostatok vitamínu B12 a vitamínu B8. Menej často k nemu dochádza z dôvodu vrodených porúch metabolizmu alebo vzájomným pôsobením niektorých liekov.

Pre anémiu zapríčinenú nedostatkom vitamínu B12 sú typické neurologické prejavy – necitlivosť a mravenčenie prstov na nohách, poruchy citlivosti.

Rozlišujeme aj anémie dysplastické, ktoré spôsobujú poruchy dozrievania buniek v kostnej drene a anémie aplastické, ktorých príčinou je útlm krvotvorby.

Anémie pri chronických ochoreniach

Ide o miernu, prípadne stredne významnú málokrvnosť sprevádzajúcu chronické infekčné, zápalové, autoimunitné a nádorové ochorenia, trvajúcu dlhšie ako 1 – 2 mesiace.

Anémia sa objavuje u viac ako polovice onkologických pacientov. Anémia pri nádorových ochoreniach výrazne zhoršuje kvalitu života pacientov a môže skracovať ich prežitie. Nedostatočné okysličenie tkanív zhoršuje odpoveď na protinádorovú liečbu, najmä na rádioterapiu. Anémiu je preto potrebné liečiť. Môže vznikať z rôznych príčin, ktoré sa často vzájomne kombinujú.

Na jej vzniku sa podieľa predovšetkým samotné nádorové ochorenie. Nádorové bunky a bunky imunitného systému produkujú početné cytokíny, ktoré utlmujú tvorbu krvných buniek. Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť organizmu. Cytokíny vytvárané nádorovými bunkami pôsobia jednak na zníženie tvorby červených krviniek, jednak negatívne ovplyvňujú metabolizmus železa.

Tvorba nových krvných buniek môže byť utlmená tiež v dôsledku zasiahnutia (infiltrácie) kostnej drene nádorovými bunkami. Často sa s tým stretávame pri leukémiách, lymfómoch a mnohopočetnom myelóme. K poklesu tvorby krvných buniek dochádza aj v dôsledku chemoterapie a rádioterapie.

Miloš: Asi pred rokom som si všimol, že menej vládzem. Prešiel som pár krokov a už som sa zadýchal, vyjsť po schodoch bolo utrpenie. Bol som unavený, stále som spal, nevládal som s dychom. Myslel som si, že to mám z fajčenia. Lekárka ma poslala na RTG pľúc, tam nič nenašli. Obvodná lekárka mi zistila veľmi nízky hemoglobín a železo a poslala ma na gostrenterológiu, aby sa vylúčilo krvácanie zo žalúdka a čreva. Tam mi urobili kolonoskopiu, pri ktorej mi zistili nádor čreva. Nádor bol našťastie ešte malý a nemal som metastázy. Išiel som na operáciu a nádor sa podarilo celý vybrať. Nemusel som mať chemoterapiu ani ožarovanie. Teraz chodím pravidelne na kontroly, krvný obraz mám dobrý a nemám žiadne ťažkosti.

Diagnostika a liečba

Pri fyzikálnom vyšetrení (vyšetrení chorého zmyslami lekára) sa lekár zameriava na posúdenie vzhľadu kože a slizníc, tepovej frekvencie, tlaku krvi, srdcových a cievnych šelestov. Ďalej je potrebné prehmatať brucho kvôli zisteniu veľkosti pečene a sleziny.

Laboratórna diagnostika anémie sa opiera o zistenie zníženého počtu erytrocytov, pokles koncentrácie hemoglobínu a hematokritu. Ďalej je potrebné vyšetriť metabolizmus železa, najmä určiť koncentráciu železa v sére a zásobného železa, feritínu. Nasledovať môže vyšetrenie kostnej drene, špecializované laboratórne vyšetrenia (imunohematologické, funkčné, biochemické), ako aj ďalšie doplňujúce vyšetrenia, napr. zobrazovacie (RTG, MRI, CT).

Pokiaľ ide o liečbu, červené krvinky vieme doplniť podaním transfúzie. Po podaní jednej transfúzie erytrocytov je možné predpokladať vzostup koncentrácie hemoglobínu o 10 g/l. Pre liečbu transfúziou sa však rozhodujeme viac podľa klinických príznakov ako podľa hodnoty hemoglobínu. Mnohí chorí sú totiž na anémiu, ktorá sa často vyvíja postupne, adaptovaní. Okrem toho, podanie transfúzie nemusí byť jednoznačne prospešné. Upozorňuje sa na riziko komplikácií, ktoré môže aplikácia transfúziou spôsobiť. Nie sú vylúčené rôzne potransfúzne reakcie. Z týchto dôvodov sa odporúča vymedziť podávanie transfúzie len pre prípad akútnej potreby podľa klinického stavu.

Ďalšou liečebnou možnosťou sú látky stimulujúce tvorbu červených krviniek (erytropoézu). Tieto prípravky sa súhrnne označujú ako ESA (erythropoiesis stimulating agents). Ich výhodou je eliminácia možných vedľajších účinkov transfúznej terapie. Táto liečba je veľmi prospešná pri anémii spôsobenej chemoterapiou a pri anémii sprevádzajúcej mnohopočetný myelóm.

Podávanie železa je nepochybne užitočné pri anémii spôsobenej krvnými stratami. Uprednostňujú sa prípravky podávané do žily (intravenózne), ktoré sú účinnejšie a majú menej nežiaducich účinkov na tráviaci trakt. Vitamín B12 podávame pri jeho nedostatku, kortikosteroidy pri liečbe autoimunitných anémií.

Invalidita a ťažké zdravotné postihnutie

Anémie z poruchy tvorby a zvýšeného rozpadu erytrocytov so závažnými prejavmi (pod 10 g/dL hemoglobínu, opakované podávanie transfúzií, trvalá imunosupresívna liečba s podstatným znížením výkonnosti organizmu), ako aj aplastická anémia s ťažkou trombocytopéniou je dôvodom na uznanie za invalidného.

Anémia s ťažkými prejavmi, t.j. s trvalou potrebou transfúzií a imunosupresívnej liečby s negatívnym vplyvom na výkonnosť organizmu je tiež dôvodom na uznanie za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podrobnosti o tom, ako si vybaviť invalidný dôchodok a preukaz osoby s ŤZP nájdete v odkaze Právna poradňa.

Neutropénia

Neutropénia je chorobný stav, ktorý sa vyznačuje abnormálne nízkym počtom neutrofilov. Neutrofil je najčastejším typom bielej krvnej bunky (bielej krvinky, leukocytu) a je významnou zložkou imunitného systému. Neutrofily bojujú proti zápalu v jeho akútnej fáze, podieľajú sa na likvidácií predovšetkým bakteriálnych infekcií. Dokážu mobilizovať ďalšie zložky imunitného systému. Neutrofily vznikajú v kostnej dreni a potom cirkulujú v krvi. Pri infekcii sa za normálnych okolností ich počet výrazne zvyšuje. Pokles celkového počtu bielych krviniek pod normálne (fyziologické) hodnoty sa volá leukopénia, pokles neutrofilov je neutropénia. Za neutropéniu považujeme stav, kedy neutrofily klesnú pod 0,5x109/l, t. j. pod úroveň 500 000 v jednom mililitri krvi alebo sú pod úrovňou 1x109/l s predpokladom poklesu pod 0,5x109/l. V dôsledku poklesu bielych krviniek sa organizmus stáva oveľa náchylnejší na infekčné ochorenia, pretože zostávajúce biele krvinky mnohokrát nestačia ustrážiť všetky baktérie, vírusy a plesne, ktoré v tele normálne žijú. Ak sa tieto organizmy premnožia alebo sa dostanú do miest, kam za normálnych okolností nemôžu (napr. do krvi), spôsobia infekciu. Čím je teda počet neutrofilov nižší, tým je človek náchylnejší na infekčné ochorenia. U oslabeného jedinca môže dochádzať k bakteriálnym infekciám, ale aj k infekciám plesňovým či vírusovým.

Medzi príčiny neutropénie patria:

  • onkologické ochorenia, ako aj ďalšie chorobné stavy, ktoré poškodzujú kostnú dreň,
  • poruchy charakterizované nedostatočnou funkciou kostnej drene,
  • vírusové infekcie, ktoré poškodzujú kostnú dreň,
  • autoimunitné ochorenia, ktoré ničia neutrofily alebo bunky kostnej drene,
  • rozsiahle infekcie, ktoré vyčerpajú neutrofily skôr, než sú vyprodukované ďalšie,
  • lieky, ktoré poškodzujú neutrofily alebo kostnú dreň.

Nedostatok neutrofilov je žiaľ pomerne obvyklou komplikáciou onkologickej liečby – chemoterapie. Cytostatiká podávané pri chemoterapii poškodzujú rýchlo sa deliace bunky. Liečba zasahuje nielen nádorové, ale aj ďalšie rýchlo rastúce zdravé bunky (korienky vlasov, bunky na povrchoch slizníc, krvné bunky). Rôznosť onkologickej liečby a odlišné biologické vlastnosti každého človeka spôsobujú, že nie vždy sa dá predpovedať, ktorý pacient bude poklesom bielych krviniek a znížením imunity zasiahnutý, ako veľký pokles nastane a za ako dlho od podania protinádorovej liečby sa objaví. Pokles hladiny krviniek sa obvykle prejavuje na 6 – 10 deň po podaní chemoterapie, nie je to však pravidlo.  Aby bolo možné úbytok krviniek odhaliť, je potrebné počas liečby pravidelne vykonávať kontroly krvného obrazu. U pacientov liečených protinádorovou liečbou sa často stretávame s klinickým syndrómom nazývaným febrilná neutropénia. Ide spravidla o priamy následok chemoterapie, rádioterapie, niekedy aj biologickej liečby. O febrilnej neuropénii hovoríme vtedy, ak má pacient s neutropéniou horúčku, t. j. teplotu viac ako 38 °C trvajúcu viac než 1 hodinu, alebo 2 výstupy nad 38 °C za 12 hodín  alebo jednorazový výstup telesnej teploty nad 38,5 °C.  Teplotu si možno zmerať pod pazuchami, v ústach, v ušiach, neodporúča sa meranie teploty v konečníku.

Nie každá horúčka znamená, že je pacient ohrozený infekciou. Horúčka môže nastať napríklad ako reakcia tela na protinádorovú liečbu, v dôsledku látok, ktoré nádor uvoľňuje do krvi, alebo po podaní liekov zvyšujúcich počet bielych krviniek (tzv. rastové faktory). Preto ak sa vyskytne horúčka prvýkrát, odporúčame pacientom užiť 500 až 1000 mg paracetamolu (t. j. 1-2 tablety Paralenu alebo Panadolu 500 mg, dve tablety pri hmotnosti nad 60 kg), alebo si do konečníka zasunúť 1 čapík Paralenu 500 mg. Tento postup je možné opakovať po 4 hodinách, ak teplota neustúpi alebo keď sa vráti. Počas jedného dňa môže pacient užiť maximálne 4 000 mg paracetamolu (teda napr. 8 tabliet Paralenu). Proti teplote možno tiež užiť 400 mg ibuprofenu (Ibalgin, Ibuprofen, Brufen), alebo 1 až 2 tablety 275 mg Nalgesinu, najviac 3x denne. Paracetamol sa dá kombinovať s Ibuprofenom alebo Nalgesinom. Neodporúča sa kombinovať Ibuprofen a Nalgesin. Pacienti, ktorí majú na tieto lieky alergiu, ich nesmú užívať. Pacient by si mal merať teplotu každých 4 – 6 hodín a nameranú teplotu by si mal zaznamenať. Na hlavu, na krk, do podpazušia a do slabín si môže prikladať studené obklady. Ďalej je potrebné dodržiavať pitný režim. Počas dňa je vhodné vypiť minimálne 3 litre tekutín. Pre lepšiu kontrolu si pacient môže zaznamenávať objem vypitých tekutín. Pacient by mal odpočívať, nerobiť nič namáhavé, mal by pravidelne jesť. 

Pokiaľ ťažkosti do 24 hodín neustúpia alebo sa stav pacienta rýchlo zhoršuje, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Tú by mal pacient bezodkladne vyhľadať aj vtedy, ak teploty presahujú 39 °C a sú sprevádzané zimnicou, alebo keď sa objavia niektoré z nasledujúcich ťažkostí:

  • zápaly kože (celé oblasti boľavých pupienkov - pásový opar, alebo tzv. "ruža"),
  • krvácavé prejavy (napríklad drobné červené bodky na nohách alebo modriny, ktoré vznikajú samé od seba, krvácanie z nosa, z ďasien, krv v stolici, čierna a zároveň silne a nezvyčajne páchnuca stolica, ktorá vyzerá ako lekvár, vracanie krvi alebo niečoho, čo je podobné čiernej kávovej usadenine),
  • bolesti v hrdle alebo pri prehĺtaní, kvôli ktorým pacient nemôže piť, jesť a užívať lieky,
  • dýchavičnosť,
  • kašeľ s vykašliavaním hlienov,
  • silné bolesti brucha sprevádzané hnačkou,
  • zápcha,
  • ťažkosti pri močení (pálenie, rezanie, močenie menej ako 500 ml moču za deň),
  • novovzniknutá bolesť v oblasti konečníka.

 

Liečba

Výber liečby ovplyvňuje aj to, do akej miery je neutropénia riziková. Pomocou tzv. MASCC skórovacieho rizikového indexu možno určiť riziko komplikácií počas febrilnej neutropénie. Rizikové faktory febrilnej neutropénie súvisia jednak so základným onkologickým ochorením – čím pokročilejšie je, tým horšie sú vyhliadky pacienta, jednak s liečbou základného ochorenia, či je pacient hospitalizovaný, ďalej od toho, ako dlho neutropénia trvá, či má pacient aj ďalšie ochorenia – situáciu komplikujú najmä poškodenie alebo choroba pľúc, srdca, obličiek, centrálnej nervovej sústavy, predchádzajúca vážna infekcia a vek viac 65 rokov. Úlohu hrajú aj sociálne faktory, ako sú nedostatočné dodržiavanie liečebného režimu či nepodporujúce rodinné prostredie. 

Úvodná liečba febrilnej neutropénie spočíva v bezodkladnom podaní širokospektrálneho antibiotika. Výber vhodného antibiotika závisí od rizikovosti pacienta, priebehu infekcie (sepsa, septický šok) a ďalších okolností. Pacienti s vyšším rizikom sú hospitalizovaní a antibiotiká im sú podávané intravenózne. Pre týchto pacientov sa odporúčajú napríklad antibiotiká Cefepim, Piperacilín, Ceftazidim, Cefoperazon, Meropeném, Imipeném, Aminoglykozidy (amikacín, netilmicín, gentamycín,tobramycín).

Pacienti s nižším rizikom môžu užívať aj orálne antibiotiká. V prípade zhoršenia zdravotného stavu sú hospitalizovaní. U týchto pacientov sa odporúčajú napríklad antibiotiká Amoxicilín, Ampicilín, Ciprofloxacín, Levofloxacín, Moxifloxacín, Klindamycín, Ceftriaxon a Cefotaxim.

Asi polovica neutropenických pacientov s vysokým rizikom sa zbaví horúčky po 3 – 5 dňoch, pacienti s nízkym rizikom zvyčajne skôr.  Dĺžka antibiotickej liečby febrilnej neutropénie závisí od počtu neutrofilov, od odpovede pacienta na liečbu a od charakteru infekcie. V prípade priaznivého klinického stavu pacienta bez infekcie a nárastu neutrofilov nad 0,5x109/l  je možné  liečbu antibiotikami ukončiť. V prípade nižšieho počtu neutrofilov sa odporúča pokračovať v liečbe do vzostupu na túto úroveň.

Na prevenciu febrilnej neutropénie sa v praxi najčastejšie používa preventívne podávanie antibiotík (anitbiotická proxylaxia) a podávanie rastových faktorov (G-CSF). Podávanie rastových faktorov má preukázanú účinnosť v znižovaní závažnosti, rizika a dĺžky febrilnej neutropénie.

Čoho sa má pacient vyvarovať:

  • Vyhýbajte sa miestam s veľkým počtom osôb (dopravné prostriedky, kiná).
  • Vyhýbajte sa kontaktu s chorými.
  • Umývajte si ruky pred jedlom a pri príprave jedla.
  • Uteráky udržiavajte v suchu a meňte ich denne.
  • Čistite si zuby po každom jedle.
  • Pozor na poranenie kože.
  • Pite dostatok tekutín (2-3 litre denne).
  • Nepite nepasterizované mlieko a vodu zo studne.
  • Nejedzte výrobky so živými kultúrami baktérií, zrejúce syry, surové a polosurové mäso, krájané salámy, nedostatočne tepelne upravené vajcia, kvasenú zeleninu, sušené orechy a ovocie, ovocie a zeleninu, ktorá sa nedá ošúpať.
  • Nepoužívajte sušené koreniny, ktoré sa nevaria (majorán).