Viac
Pridajte sa na Facebooku
Finančná podpora

Aj malým príspevkom nám pomáhate prinášať pacientom zrozumiteľné a aktuálne informácie a presadzovať práva pacientov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Konferencia ASH 2016

V decembri 2016 sa v San Diegu konala výročná konferencia Americkej hematologickej spoločnosti (ASH) s medzinárodnou účasťou. Na konferencii boli predstavené celosvetovo najdôležitejšie výsledky klinických štúdií v oblasti hematologických ochorení, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť odporúčané postupy pre liečbu jednotlivých ochorení (tzv. guidelines). Vybrali sme pre vás niekoľko najzaujímavejších.

Chronická myeloidná leukémia - je možné liečbu ukončiť?

Moderné lieky na liečbu onkologických ochorení sú vyvinuté tak, aby cielene zasiahli elementy, ktoré nádorovým bunkám umožňujú rásť a množiť sa.  Pri CML je cieľom týchto liekov enzým tyrozínkináza vytváraný génom BCR –ABL. Nekontrolovaná aktivita tyrozínkinázy vedie k množeniu bielych krviniek a je považovaná za príčinu vzniku CML. Lieky, ktoré dokážu tyrozínkinázu blokovať, nazývame inhibítory tirozínkinázy (TKI).

Používanie TKI dramaticky zlepšilo prežívanie pacientov s CML a veľkému množstvu z nich umožnilo dosiahnutie remisie, a to dokonca až takého stupňa, kedy sa zvýšená aktivita génu BCR-ABL stala prakticky nedetekovateľnou. Napriek dosiahnutiu remisie sa pacienti s CML nepovažovali za vyliečených a z obavy pred znovuobjavením ochorenia a relapsu (návrat aktivity ochorenia), sa im ukončenie liečby vo všeobecnosti neodporúčalo. Väčšina pacientov preto v súlade s odporúčanými liečebnými postupmi pokračovala v liečbe TKI bez časového obmedzenia.

Možnosti ukončenia liečby TKI skúmala dosiaľ najväčšia klinická štúdia v tejto oblasti – EURO SKI, do ktorej sa zapojilo 821 pacientov z 11 európskych krajín. Výsledky štúdie odôvodňujú záver, že liečbu TKI bude možné ukončiť u mnohých pacientov spĺňajúcich špecifické kritériá kvality remisie. Pre zvýšenie pravdepodobnosti udržania remisie po skončení liečby sa odporúča, aby liečba TKI trvala dlhšiu dobu (optimálne aspoň 5,8 roka). 

Závery EURO-SKI sa v budúcnosti môžu stať podkladom pre vytvorenie kritérií ukončenia liečby v reálnej klinickej praxi.

Liečba leukémie a lymfómu pomocou CAR-T – už tento rok?

V Krvinke č. 1/2016 sme vás informovali o výskume možností liečby hematoonkologických ochorení pomocou CAR-T lymfocytov. CAR-T je metóda, pri ktorej sú pacientovi odobraté T-bunky (typ bielej krvinky, ktorá má dôležitú úlohu v imunitnom systéme), a tie sú následne „preprogramované“ tak, aby dokázali nájsť nádorové bunky a zaútočiť na ne. CAR je skratka pre chimérický antigénny receptor, pomocou ktorého sú T-lymfocyty upravené.

Na ASH 2016 boli okrem iných predstavené aj látky, ktoré na tomto princípe zasahujú proti akútnej lymfoblastovej leukémii u detí (produkt s pracovným názvom CTL019) a difúznemu veľkobunkovému B-bunkovému lymfómu (Kte-C19). V oboch prípadoch ide o refraktérne, t.j. na liečbu nereagujúce štádiá týchto ochorení). Na základe úspešných výsledkov klinických štúdií sa očakáva, že farmaceutické spoločnosti sa v najbližšom období pokúsia dosiahnuť povolenie ich uvedenia na trh.

Umelá krv pre pacientov po úrazoch

Veľký záujem vzbudil aj projekt vývoja umelej krvi, ktorá by sa využívala predovšetkým v bojových líniách vojnových konfliktov. Odhaduje sa, že približne štvrtine úmrtí amerických vojakov na bojisku bolo možné zabrániť. V 90% takýchto prípadov je príčinou smrti hemoragický šok, t.j. zlyhanie vitálnych funkcií v dôsledku vykrvácania. Umelá krv by sa pripravovala zmiešaním červeného prášku so sterilnou vodou. Pacientovi by ju bolo možné podať ihneď, a to bez ohľadu na jeho krvnú skupinu.

„Prášok na výrobu krvi“ by sa mohol skladovať priamo v sanitkách a záchranných helikoptérach, a to v hocakých podmienkach, keďže ho na rozdiel od krvných konzerv nie je potrebné udržiavať v chladničke za špeciálnych podmienok.

Umelá krv by sa mohla využívať aj pri civilných katastrofách s mnohými zranenými, vážnych úrazoch a traumách, pri ktorých je potrebné veľké množstvo krvi. Od praktického využitia objavu nás však delí minimálne desať rokov.

Rozvinutý folikulárny lymfóm – ktorá monoklonálna protilátka je lepšia?  

Štandardom liečby pacientov v pokročilom štádiu symptomatického folikulárneho lmyfómu je indukčná liečba chemo-imunoterapiou založenou na monoklonálnej protilátke rituximab, po ktorej nasleduje udržiavacia liečba tou istou látkou. Podľa výsledkov klinickej štúdie GALLIUM by však liečba založená na inej monoklonálnej protilátke – obinutuzumabe, mohla byť lepšou voľbou. U pacientov liečených v rámci tejto štúdie obinutuzumabom sa riziko progresie ochorenia znížilo o viac ako tretinu. Neboli však zaznamenané žiadne rozdiely z hľadiska celkového prežívania pacientov.

Lymfóm z plášťových buniek - liečba monoklonálnou protilátkou rituximab môže predlžovať prežívanie transplantovaných pacientov

Podľa záverov francúzskeho výskumného tímu by mladší pacienti s lymfómom z plášťových buniek mali po autológnej transplantácii kmeňových buniek dostávať monoklonálnu protilátku rituximab.

Do klinickej štúdie LyMa bolo zaradených 240 pacientov po úspešnej transplantácii. Polovica z nich nedostávala žiadnu liečbu, druhej polovici bol podávaný rituximab v dávke 375 mg/m2 raz za 2 mesiace počas troch rokov. Udržiavacia liečba rituximabom znížila riziko progresie ochorenia o 60% a riziko úmrtia o polovicu. Po štyroch rokoch od začatia štúdie žilo v remisii 82,2% pacientov liečených rituximabom, v neliečenej skupine to bolo 64,6% pacientov.

Podľa názoru výskumného tímu, prezentovaného Dr. Stevenom Le Gouillom z Univerzitnej nemocnice v Nantes by sa udržiavacia liečba rituximabom mala stať štandardom pre mladších pacientov s lymfómom z plášťových buniek.

Chronická lymfatická leukémia – môže udržiavacia liečba znížiť riziko progresie?

Niektorí pacienti s CLL majú zvýšené riziko, že sa po úspešnom ukončení liečby ochorenie znovu objaví. Kľúčovým parametrom je pre nich tzv. progression free survival (PFS), teda obdobie bez progresie ochorenia, ktoré je optimálne čo najdlhšie.

Nemecký výskumný tím zaoberajúci sa CLL dospel na základe priebežných výsledkov klinickej štúdie CLL M1 k záveru, že udržiavacia liečba liekom s účinnou látkou lenalidomid môže znížiť riziko progresie ochorenia. U pacientov zaradených do štúdie, ktorým bol lenalidomid podávaný, sa riziko progresie znížilo až o 80% v porovnaní s pacientami, ktorým podávaný nebol. Ide však o prvú štúdiu, ktorá skúmala možnosti takejto liečby u pacientov s CLL, na potvrdenie jej záverov si preto ešte musíme počkať.    

Kožný T-bunkový lymfóm  - zmení sa štandard liečby?

Podľa záverov klinickej štúdie ALCANZA prináša liečba prípravkom bretuximab vedotin lepšie výsledky z hľadiska liečebnej odpovede a celkového prežívania ako doteraz používaná štandardná liečba.  Výsledky štúdie na ASH odprezentoval Dr. Youn Kim, z Lekárskej fakulty Standfordovej univerzity,  ktorý sa domnieva, že majú potenciál zmeniť náhľad na liečbu tohto typu lymfómu.