Viac
Pridajte sa na Facebooku
Finančná podpora

Aj malým príspevkom nám pomáhate prinášať pacientom zrozumiteľné a aktuálne informácie a presadzovať práva pacientov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Ošetrovanie chorého člena rodiny

Zamestnávateľ je  povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno, bez náhrady mzdy.

Počas ošetrovania  možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára  nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa, manžel alebo manželka, rodič, svokor a svokra (rodič manžela alebo manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom – a to buď na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti), SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru).  Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Pri zamestnancovi ani SZČO nie je stanovená žiadna podmienka trvania nemocenského poistenia. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba však musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v zákonom stanovenej lehote a výške (pripúšťa sa dlh na nemocenskom poistení nižší ako 5 eur). Ak zamestnávateľ za zamestnanca neplatí riadne poistné na nemocenské poistenie, nie je to prekážkou čerpania ošetrovného zamestnancom.

Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe  žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie, a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba I. a II. diel žiadosti o ošetrovné odovzdajú pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.

Výška ošetrovného je 55% z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne a  vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ pre platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá. Nie je to teda ako pri práceneschopnosti, kedy za prvé tri dni trvania PN chorý poberá  25% z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa 55% z denného vymeriavacieho základu.

Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné, či inú dávku nemocenského poistenia.

Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto napríklad možné, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe dieťaťa poberal desať dní ošetrovné otec a štyri dni matka. S tou istou diagnózou nárok na ošetrovné vznikne opäť len za predpokladu, že pôjde o návrat ochorenia (teda ak pôjde o recidívu ochorenia, nie o neprerušené ochorenie). Pri súčasnom ošetrovaní dvoch osôb (napríklad dvoch detí) sa vyplatí iba jedno ošetrovné. Ak by však jedno dieťa ošetroval otec a druhé matka, mohli by obaja poberať ošetrovné – každý na inú osobu.

Nedá sa ani súčasne poberať ošetrovné a nemocenské, resp. náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.