Viac
Pridajte sa na Facebooku
Finančná podpora

Aj malým príspevkom nám pomáhate prinášať pacientom zrozumiteľné a aktuálne informácie a presadzovať práva pacientov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Monoklonálna gamapatia nejasného významu

Monoklonálna gamapatia je stav, kedy sa v krvi alebo moči pacienta nachádza abnormálna bielkovina (proteín). V prípade, že prítomnosť tohto proteínu v organizme nie je spôsobená nejakým iným ochorením a nevieme vysvetliť čo je príčinou jeho výskytu, hovoríme o monoklonálnej gamapatii nejasného významu alebo o MGUS podľa začiatočných písmen anglického názvu tohto stavu – Monoclonal Gammopahty of Undetermined Significance.  

Abnormálny proteín (monoklonálny proteín alebo M-proteín) je vytváraný zmutovanými B-lymfocytmi. B-lymfocyty sú biele krvinky, ktorých úlohou je brániť organizmus pred infekciami. B-lymfocyt reaguje na infekciu tým, že dozrieva a mení sa na plazmatickú bunku. Plazmatické bunky produkujú protilátky (nazývané aj imunoglobulíny), ktoré pomáhajú telu napádať a zabíjať cudzorodé látky. Keď sú však B-lymfocyty zmutované, nefungujú normálne, ale  začnú sa nekontrolovateľne deliť a vo zvýšenej miere vytvárať imunoglobulín IgM, ktorý však neplní normálne protilátkové funkcie imunoglobulínu, t. j. nedokáže brániť organizmus. Monoklonálny je tento proteín preto, že je stále tvorený tou istou bunkou.

MGUS postihuje približne 3% celosvetovej populácie staršej ako 50 rokov, najvyšší výskyt je vo vekovej skupine 85 rokov a viac.

MGUS sa môže vyvinúť – prejsť, do hematoonkologického ochorenia, najmä do mnohopočetného myelómu, Waldenströmovej makroglobulinémie, AL amyloidózy a lymfómu. V súčasnosti ešte nepoznáme spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa MGUS vyvinul do iného ochorenia alebo ako tento prechod aspoň spomaliť.  Veľmi dôležité je sledovať vývoj zdravotného stavu. Po stanovení diagnózy  monoklonálnej gamapatie nejasného významu pacient chodí pravidelne na kontroly ku hematológovi, ktorý okrem iného vyšetrí aj hodnoty M-proteínu. Ak sú tieto hodnoty stále a pacient je naďalej bez príznakov, nie je obvykle potrebná nijaká liečba. V opačnom prípade sa s liečbou začne vďaka pravidelným kontrolám včas, čo významne zvyšuje pravdepodobnosť úspechu.